Berieme si slovenskosť naspäť
Martin Bajaník, autor projektu
Slovenská kolektívna identita mentálne uviazla v 19. storočí a jej konštrukcia už na súčasný svet nepostačuje. Preto vzniká projekt Hurbanista, ktorý si dáva za cieľ rozprúdiť diskusiu a myslenie o tom, na čom by malo byť moderné slovenské vlastenectvo postavené. Chceli by sme stavať na minulosti a skúsenosti Slovákov, no zároveň sa posunúť z exkuzívneho a nadradeného nacionalizmu do viac inkluzívnej a hodnotovej roviny, aby sme načrtli skicu sebarurčenia Slovákov a Slovenska v 21. storočí. Myslíme si, že vďaka kolektívnej identite sme ako spoločnosť silnejší a odolnejší voči hrozbám, ktoré ešte ani nevieme presne pomenovať.
Názov Hurbanista vznikol ako most medzi 19. a 21. storočím. Obsahuje v sebe meno J. M. Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady a zároveň vedúcej postavy národno-oslobodzovacieho hnutia 19. storočia. Ale v mene je tiež urbanizmus, mestská kultúra súčasného moderného človeka a zároveň urbanizmus ako snaha o vedomú a zmysluplnú formáciu prostredia, v ktorom žijeme.
Najnovšie epizódy
Sylvia Ciulis
O tradičnej slovenskej kultúre, prečo bol ľuodvý odev zero-waste alebo prečo vyzerajú politici v krojoch smiešne s odevnou dizajnérkou a právničkou.
Maroš Schmidt
O slovenskom dizajne, ako Slováci vymysleli nový materiál Futurit, ako v Bratislave vychovávame najlepších automobilových dizajnérov, ako sme sa snažili v Československu vymyslieť "národný štýl".
Vlado Janček
O slovenčine, ale aj o tom, či môže existovať Slovensko bez nej, či si budeme rozumieť, keď sa prestaneme učiť jazyky, o jazykovom purizme aj o tom, so známym textárom, spisovateľom, prekladateľom a copywriterom.
My sme nerozbili atóm - to je pravda a čo na tom.
Milan Lasica: My
Martin Bajaník
autor projektu
Ako dizajnér a marketér sa vo svojej profesionálnej práci často venujem tvorbe komerčných identít a od začiatku tohto milénia sa dá na Slovensku vypozorovať trend obľúbenosti lokálnych a tradičných prvkov a príbehov. Aj preto som vytvoril relatívne dosť diel, ktoré narábali so slovenskou identitou a našimi lokálnymi tradíciami. Som napríklad autorom dizajnu vládnych špeciálov, ktoré nesú na trupe tvár Štefánika. Vytvoril som tiež (dnes už neexistujúcu) sieť kaviarní s názvom Shtoor, ktorá si prepožičala do svojej identity nášho najznámejšieho národného buditela a kodifikátora slovenského jazyka. Takmer 8 rokov som tvoril značku obchodov s potravinami Yeme, ktorá sa zameriava na kvalitné slovenské a lokálne produkty a mal na stole, doslova aj metaforicky, príbehy pestovateľov, farmárov, prvovýrobcov a hľadal formu a jazyk, ako ich čo najlepšie odprezentovať. Už tretí rok spolupracujem na príprave cestovateľského bedekra Dobrodruh, ktorý chce byť sprievodcom po lepšom Slovensku, čiže takom, kde ľudia a lokálne spoločenstvá robia slovenské regióny zaujímavejšími, krajšími, lepšie fungujúcimi. Slovensko mám rád a považujem ho za úspešný príbeh 20. storočia, hoci aj má svoje nedostatky. Ostatne ako každá iná krajina.
V mojom podcaste sa chcem rozprávať so zaujímavými ľuďmi, ktorí vo svojom obore alebo živote už čo-to dosiahli a majú potenciál tvoriť zaujímavé idey. Chcem sa ich pýtať, či si dokážu predstaviť niečo pri pojme "nová slovenskosť" alebo "vlastenectvo na úrovni". Chcem v nich, ale aj vo vás, potenciálnych poslucháčoch vyvolať záujem o tvorbu modernej slovenskej identity, čo je našou podstatou, ani nie akí sme, ale aki by sme chceli byť. Zdá sa mi úplne zbytočné to ťapákovské nariekanie nad tým, ako ten alebo onen nerobí to, čo má, alebo ako si to predstavujeme, či želáme. Želal by som si, aby sme namiesto fňukania hľadali nádej. Nežijeme ľahké časy, ale to nežili ani naši rodičia, ktorí prežili podstatnú časť v totalitnom systéme, ani naši prarodičia, ktorí zažili vojnu a hospodársku krízu, ani naši praprarodičia, ktorí boli chudobní tak, že jedinú šancu videli v emigrácii za oceán. Ja viem, že tá potrebná tvorivá energia a ľudský potenciál tu je a rozhodol som sa pohľadať šém, ktorý by tohto golema oživil.
Ak máte nejaký nápad alebo postreh,
© 2025 Martin Bajaník